Na nasledovnom obrázku je vývoj cien komoditnej kávy za posledných 45 rokov:
Na obrázku vidno, že cena je najnižšia za posledných 13 rokov. Neznamená to však, že ľudia pijú menej kávy. Znamená to, že káva je bohužiaľ komodita ako ropa, plyn, zlato a často sa s ňou obchoduje bez toho, aby sa využila. Obchodníci ju nakupujú, pretože očakávajú, že cena bude rásť a potom ju so ziskom predajú. Stratégií je veľa. Výsledkom ale je, že sa často kupuje a predáva bez úmyslu upražiť ju a vypiť.
Najhoršia kríza sa udiala okolo rokov 2001 a 2002. V tomto období už International Coffee Organization otvorene hovorila o Globálnej Kávovej Kríze
Čo vlastne nízka cena kávy znamená
Zdá sa, že by nám nízka cena mohla vyhovovať, pretože môžme piť lacnejšiu kávu. Nie je to však tak. V tomto roku klesla cena pod jeden US dolár za pound (približne pol kila). To už je taká cena, za ktorú tú kávu farmár nedokáže vypestovať. Nedokáže kúpiť hnojivo, nedokáže sa o rastliny starať. Úroda by sa mala zberať na 4 krát, kedy zberači pozbierajú vždy len zrelé plody. Ale za takúto cenu farmár nedokáže zaplatiť zberačov. Výsledkom je, že prestáva kávu pestovať. Šíri sa chudoba a svet sa stáva horším.
Čo s tým môžeme spraviť my?
Môžme si kávu kupovať od pražiarov, ktorým na budúcnosti kávy záleží. Tí spolupracujú s nákupcami, ktorí uzatvárajú s farmármi dopredu fér dohody. Tieto dohody sú zdokumentované a tým pádom transparentné. Dohodnú si, že ak bude káva na úrovni X, dostanú za ňu zaplatené Y. Ak bude kvalita viac ako X, tak aj cena, ktorú za ňu zaplatia, bude vyššia. Takže farmár presne vie, aké má pásma a dopredu vie, s akým ziskom za svoju snahu môže rátať. To mu umožňuje dopredu si dohodnúť zberačov, ktorí sa počas mesiacov zberu nechávajú najímať. Tí budú zbierať len dozreté čerešne a kvalita ide hore.
Dopyt po naozaj kvalitnej káve sa zvyšuje. Kvalitná káva je taká, ktorá neobsahuje defekty. Nie je to tá, na ktorej je napísané 100% arabica – to nestačí. Defekty sú zrná, ktoré majú nejakú vadu a tieto zrná spôsobujú, že káva nechutí dobre. Na kávovníku ale nerastú len pekné čerešne. Sú tam aj poškodené od hmyzu. Sú také, ktoré sa nevyvinú dobre. Tak ako je to aj s iným ovocím. Farmár teda musí kávu vytriediť a pozorne spracovať. Za vytriedenú bez defektov dostane viac peňazí a zvyšok predá len ako komoditnú a aj tá komoditná môže stále niesť nápis 100% arabica. Každá káva si nájde svoj domov. Ak sa nám ale podarí zmeniť pomer smerom k tej kvalitnejšej, tak tým môžme zlepšiť život farmárovi a jeho rodine a uchrániť ho od absolútnej chudoby.
Ešte jedna krátka úvaha na záver. Počul som príbeh o chlapíkovi, ktorý na Slovensku pestoval kávu. Myslel som si, že záver toho príbehu bude, že s tým prestal preto, že nechutila dobre. Mýlil som sa. Chutila dobre, ale keďže vyžadovala prácu slovákov, tak sa stala extrémne drahou oproti tej z Afriky atď a u nás nepredajnou.
