Prečo Arabica chutí a prečo je Robusta cool
Arabica rastie na kríku s názvom – Coffea arabica a je to ovocie. Robusta rastie na Coffea canephora, ale často sa jej hovorí aj Coffea robusta. Okrem nich existuje viac ako 100 ďalších kávových odrôd.
Rozdiely:
- Najvážnejším rozdielom je chuť. Robusta chutí ako spálená guma a zároveň je veľmi horká. Horkosť jej dodáva vysoký obsah kofeínu, ktorý môže byť takmer trojnásobný oproti Arabice. Zdalo by sa, že kofeín chceme. Zo zdravotného hľadiska je menej kofeínu lepšie a ak už, radšej si dám 2 šálky lahodnej kávy ako jednu gumovo horkú.
- Arabica obsahuje oveľa väčší pomer cukrov a tukov ako Robusta. Tuk je nositeľom chuti (preto nám všetkým najviac chutia tie nezdravé mastné veci :o) ) a tak isto väčší pomer cukrov, čo opäť číní Arabicu oveľa vyhľadávanejšou.
- Robusta je oveľa jednoduchšia na pestovanie. Ľahko sa pestuje v nižších nadmorských výškach. Na rozdiel od Arabicy je odolná voči chorobám a má vysoké výnosy úrody – jej zrná sú väčšie a je ich na kríku viac. A toto všetko má samozrejme dopad na cenu. Robusta je veľmi lacná.
Kde sa Robusta používa
Robusta je zvyčajne tam, kde ide o čo najnižšiu cenu. Ak pijete instantnú kávu, tak tá je pravdepodobne čistá Robusta (alebo veľmi málo pridanej Arabicy). Robusta je používaná aj v espresso zmesiach. Zvyčajne v tých „pravých talianskych“. Ich výrobcovia hovoria, že je v nich pre to, že vytvára cremu a že oni len reagujú na požiadavky zákazníka. Ja osobne si nemyslím, že by zákazník požadoval príchuť spálenej gumy a pridanie nenormálnej horkosti, pretože toto je príliš lahodné. Skôr si myslím, že to prebieha tak, že prihoďme tam 20% Robusty, čo nám zníži cenu o 19% a zákazníkom povieme, že aha aká krásna crema. Pričom cremu dokážete mať z každej čerstvej a dobrej arabicy (okrem jedného druhu, o ktorom sa to vie).
Takže stačí mať 100% Arabicu a sme v pohode?
Bohužiaľ nie, nestačí to. To, že je to z rastliny Coffea arabica, ešte neznamená, že sa o to farmári starali, že to pozbierali dozreté a neprezreté. Že to spracovali a sušili ako sa má. Že to nenechali splesnivieť v skladoch. Že sa k tomu nedostali potkany. Že to pražiar nespálil, aby prekryl všetko vyššie spomenuté. Dokonca sa dá povedať, že vynikajúca top kvalita Robusta bude lepšia ako zlá Arabica. To ale neznamená, že v prípade Robusty je o čo stáť. Znamená to len to, že môžeme kúpiť aj zlú Arabicu.
Talianske zmesi
Mňa osobne rozčuľuje, keď vidím niekde reklamu na „pravé talianske espresso“, pretože ak máte na mysli to zo zmesy s Robustou a upražené do čierna, tak to nie je ani zdravé ani chutné. A veľa káv, čo pijeme v slovenských kaviarňach, sú práve tieto.
Zároveň poznám dobrých talianskych pražiarov, ktorí si dávajú záležať na tom, z akej kávy a ako to pražia (nie príliš tmavo – skôr stred) a podľa môjho názoru sú vynikajúce. Tak ako sú vynikajúce Slovenské, České, Americké alebo napr. Austrálske.
Mohlo by sa zdať, že som úplne proti Robuste. Nie som. Ak je ľuďom jedno, ako to chutí, ale hlavne nech to má veľa kofeínu. Prečo nie? Ak niekto preferuje cenu pred chuťou? Prečo nie? Sem ale nerátam instantnú kávu, pretože tá je rovnako drahá ako skvelá jednodruhová Arabica, viď článok o instantnej káve. Takže argument, instantnú pijem, lebo je lacnejšia, neobstojí.
Ako môže Robusta pomôcť
Troška odbehnem ku vínu a roku asi 1858-1862 kedy do Európy bola zavlečená mikroskopická muška, vraj mylne nazývaná Phylloxera a reálne je to Viteus vitifoliae. Akokoľvek sa volá, táto muška spôsobila, že vyhynul takmer všetok vinič a takmer by sme dnes nevedeli ako chutia staré európske odrody. Muška v skratke spôsobila, že odhnili korene rastliny. Americké odrody boli proti nej odolné, ale nechutili tak dobre ako francúzske, španielske a talianske. Vyzeralo to, že s európskymi vinicami je koniec. Na pomoc prišli americké odrody, z ktorých použili podpníky a naštepili na ne európske štepy. Tak vznikli odolné hybridy… (ďakujeme).
Arabica pochádza z Etiópie a je jednou z prvých odrôd kávy, z ktorej potom boli vyšľachtené ďalšie kultivary. Je veľmi náchylná na rôzne choroby a je možné, že sa objaví „kávová phylloxera“, ktorá by mohla spôsobiť veľmi rýchle vyhynutie celého druhu. Tu prichádza na pomoc Robusta. Špecialisti sa snažia vytvoriť hybrid, ktorý by bol taký odolný a mal vysoké výnosy z úrody ako Robusta a zároveň chuťové vlastnosti Arabicy. Zatiaľ to úspešné nie je. Ako hovorí môj brat, „sem tam treba mať aj šťastie…“
Vďaka za rozšírenie obzoru. Veľmi zaujímavé!
Velmi rad! 🙂
Tento článok nerozlišuje obzor okolo kávy. Ukazuje pohľad a vnímanie jednotlivca čo sa nehambi napísať hlúposti. Lepšia a horšia chuť? Kto povie čo je dobré. Jednému chutia zemiaky niekomu cestoviny. Každý preferuje inú chuť. To je základ. A kto diktuje čo je dobré je chudák. Kto kedy zisti koľko je v zmesi robusty pokiaľ jej tvar v zrnach exaktne nepozná? Ďalšia haluz je tmavé a svetlé prazenie. Čo je tmavé a čo svetlé prazenie? Určuje to farba alebo aj odroda ktorú pražíme? Všetci lajdaci čo experimentujú s prazenim zabúdajú napísať smer ktorý praziar skutočne má sledovať. A to je to že jeho cieľom je bod kde káva odovzdá svoju originalitu. V tom spočíva jeho umenie. Keď má niekto rád kyslé neh pije rovno neprazenu kávu. Proti gustu žiaden disputat. Keď spaleninu neh si dá. Sadáme si za stôl a každý si objedná iné jedlo. Nik s tým nemá problém ale ak do zmesi pridá praziar 50% robusty je to nechutne. Samozrejme len teoreticky. Prakticky to nik medzi ľuďmi nezistí.
Michal žijeme v tolerantnej spoločnosti. Tak mi ver že nič sa nedeje ak človek konzumuje čo mu chuti.
Igor, uz ste skusili espresso z cistej robusty? Podla mojho nazoru chuti ako spalena guma, chut je prazdna a velmi horka. Mne nechuti. Ak vam ano, nech sa paci. 🙂 Proti gustu ziadny disputat.
Co sa tyka svetlosti prazenia, tak v inom clanku som napisal, ze cim viac sa kava prazi tym viac prichadzame o prirodne charakteristiky, ktore boli obsiahnute v zelenej kave. A kazdy praziar kavu prazi predovsetkym podla seba = subjektivne. Takze ak chce svetlu, uprazi svetlu, ak tmavu, tak tmavu, ale ako sa chute a aromy v kave postupom prazenia menia je fakt.